Životopis Ladislava Pudiša

* 18. 4. 1924, Bešeňová
† 19. 5. 2005, Rím

Maestro Ladislav Pudiš sa narodil na Liptove Rudolfovi a Helene Pudišovej, rodenej Svitekovej. Spevu sa venoval už od svojich školských čias ako gymnazista. Neskôr počas vysokoškolských štúdií aktívne vystupoval v Modrom kostolíku v Bratislave, kde si získal mnoho priateľov a ctiteľov, ktorí podporovali jeho umelecké sklony. Svoje nadanie v tomto období začal rozvíjať v divadelnom krúžku Rozkvet a navštevoval Prvú ochotnícku divadelnú školu v Bratislave.

V čase štúdií ako poslucháč Vysokej školy technickej emigroval cez Rakúsko a Nemecko do Talianska, ktoré sa mu stáva od roku 1945 druhou vlasťou a druhým domovom sa stáva mesto Rím.

Najmä zásluhou kontaktov na významných slovákov pôsobiacich pri Sv. Stolici vo Vatikáne opäť začal študovať techniku. Jeho mimoriadny spevácky talent vypozoroval Mons. Jozef Kapala, ktorý spolu so slovenským veľvyslancom vo Vatikáne, Karolom Sidorom, sprostredkovali predspievanie, na ktorého základe dostal možnosť študovať u vynikajúceho speváka a pedagóga maestra Riccarda Stracciariho. Písal sa 10. november 1945. Zdokonaľovanie speváckej techniky prinieslo debut v atraktívnej „Arena Italia“ v Tivoli neďaleko Ríma, kde sa predstavil ako Don Basilio v Rossiniho opere „Barbier zo Sevilly“. Významná Národná spevácka súťaž v Talianskom Pesare ho katapultovala na koncertné a divadelné javiská. Bol to veľký úspech, ktorý si všimli i na Slovensku.

Ťažký chlebík emigranta, výborného operného speváka a začínajúceho umelca smeroval k vrcholu slávy vo svetových operách. V roku 1953 si vzal za manželku svoju spevácku spolužiačku Enzu Tocci, s ktorou vychovali dvoch synov, Riccarda a Rodolfa.

G. Rossini: Barbier zo Sevilly – Don Bartolo

G. Puccini: La Bohēme – Alcindoro

V opernom svete vynikal nevšedným silným hlasovým fondom k inklinácii basso buffo. V Taliansku bol známy pod umeleckými menami Leo Pudis a Ladislao Pudisch. Počas svojej kariéry naštudoval mnohé známe postavy, ako napríklad Don Basilio a Don Bartolo v Rossiniho „Barbierovi zo Sevilly“, Figaro v Mozartovej „Figarovej svadbe“, Leporello v opere „Don Giovanni“, gróf Robinsson i Geronimo v Cimarosovom „Tajnom manželstve“.

Jeho bas zaznel aj v Pucciniho opere „Gianni Schicchi“, Donizettiho „Nápoji lásky“, vo Verdiho „Aide“, i v ďalších operách a koncertoch na talianskych aj svetových scénach: v Ríme, Benátkach, Miláne, Neapole, Cagliari, Palerme, Londýne, Paríži, Ženeve, Zürichu, Amsterdame, Berlíne, Salzburgu, Viedni, Prahe, Toronte, alebo Dubline.

Pudiš spolupracoval s televíznymi a rozhlasovými štúdiami. Jeho speváckymi partnermi boli také spevácke hviezdy ako Mario del Monaco, Giuseppe di Stefano, Placido Domingo, Salvatore Fisichella, Renata Tebaldi, Ileane Cotrubas, Mirella Freni, Anna Moffo, Tittus Gobbi, Boris Christoff, Nicola Gedda, Nicolai Ghiaurov, Hermann Prey, Giacomo Lauri Volpi i legenda talianskej opery Benjamino Gigli.

Po skončení aktívnej speváckej kariéry sa venoval mladým spevákom ako pedagóg. Pracoval v slovenskej redakcii vo Vatikánskom rozhlase, neskôr i ako vedúci liturgického oddelenia. Zostal Slovákom, rodnú krajinu mal hlboko v srdci. Bol však aj Talianom a Európanom s veľkorysým postojom ku všetkým. V roku 2004 mu bolo udelené čestné občianstvo obce Bešeňová. Je pochovaný vo Frascati neďaleko Ríma.

„…Zostal som v Ríme, išiel som dopredu, založil som si rodinu a ako spevák mal som krásnu kariéru…“

Mgr. art. Jozef Gráf, ArtD.